Naše riešenie: Čistenie so systémom
Znečistené zariadenie? Pomôžeme vám!
Prečo je pravidelné čistenie tak dôležité
Dôkaz výkonnosti – naše referencie






Vaše výhody s čistiacimi prostriedkami ALMA AQUA
Servis a technika – všetko z jednej ruky
Poradenstvo a systémové záznamy
Analýza povrchovej vrstvy a vody
Online monitorovanie a softvérové riešenia
Integrovaná technika dávkovania a regulácie
Automatizované doplňovanie prísad
Vyhodnocovanie a podávanie správ
Formulácie a kompatibilita
OEM a riešenia súkromnej značky
Často kladené otázky
Kedy je vhodné používať kyslé čistiace prostriedky?
Kyslé čistiace prostriedky sú prvou voľbou v prípade minerálnych alebo oxidových usadenín vo vodných systémoch, ktoré vznikajú v dôsledku zrážania z obehovej vody alebo korozívnych reakcií.
Typické usadeniny:
Uhličitan vápenatý (vápno) z tvrdej vody alebo odplyňovanie CO₂.
Sulfát vápenatý (sadra), často používaný v priemyselných chladiacich okruhoch s vysokým obsahom síranov
Oxidy železa (hrdza, magnetit) spôsobené koróziou kyslíkom alebo procesmi spúšťania
Silikáty z kyseliny kremičitej v surovej vode
Zmesové povlaky z vápna, železa a organických látok
Princíp pôsobenia:
Kyseliny, ako je kyselina fosforečná, kyselina citrónová, kyselina sulfámová alebo špeciálne zmesi, rozpúšťajú tieto usadeniny tým, že reagujú s minerálmi a premieňajú ich na vo vode rozpustné soli.
Praktický príklad:
V odparovacom chladiacom veži s vysokým obsahom vápnika môže kyslé čistenie zlepšiť prenos tepla až o 20 % a zároveň zabrániť tvorbe biofilmu, pretože sa odstráni minerálna základňa biofilmu.
Kedy je vhodné používať alkalické čistiace prostriedky?
Alkalické čistiace prostriedky sa používajú v prípade, ak v systéme prevládajú organické alebo mastné nečistoty – často v potravinárskom, nápojovom alebo papierenskom priemysle, ale aj v membránových zariadeniach.
Typické organické povlaky:
Biofilmy (baktérie, riasy, huby) s organickou matricou
Tuky, oleje a mazivá z výrobných procesov
Usadeniny bielkovín alebo škrobu z spracovania potravín
Zvyšky polymérov z flokulačných činidiel alebo pomocných výrobných látok
Princíp pôsobenia:
Alkalické čistiace prostriedky často obsahujú hydroxid sodný alebo hydroxid draselný v kombinácii s povrchovo aktívnymi látkami a komplexotvornými činidlami, ktoré rozkladajú organické štruktúry, zmydľujú tuky a dispergujú častice.
Praktický príklad:
V papierni sa použitím špeciálneho alkalického CIP čistiaceho prostriedku podarilo znížiť tlakovú stratu v tepelných výmenníkoch o 30 % a predĺžiť životnosť zariadenia o niekoľko týždňov.
Kedy sú oxidačné čistiace prostriedky tou správnou voľbou?
Oxidatívne čistiace prostriedky sú najúčinnejšou voľbou, ak je potrebné odstrániť mikrobiologické znečistenie alebo silne prepojené organické usadeniny, ktoré sú odolné voči čisto kyslým alebo alkalickým prostriedkom.
Typické použitie:
Odstránenie biofilmov legionelov v chladiacich vodných systémoch
Dezinfekcia RO/membránových zariadení po mikrobiálnej kontaminácii
Čistenie mokrých odlučovačov v odsávacích systémoch
Hygienizácia diaľkových tepelných sietí po dlhšom odstávke
Princíp účinku:
Oxidanty, ako je chlórnan sodný, kyselina peroxooctová alebo peroxid vodíka, napádajú organickú matrix, ničia bunkové steny a zároveň dezinfikujú.
Praktický príklad:
V prípade RO zariadenia v nápojovom priemysle sa kombináciou oxidačnej predúpravy a kyslej dodatočnej úpravy podarilo zvýšiť priepustnosť o 25 % a úplne eliminovať mikrobiologický výskyt.
Ako prebieha chemické čistenie v praxi?
Typický proces čistenia zahŕňa:
Analýza: Odber vzorky vody a prípadne odber povlaku na určenie typu povlaku
Výber čistiaceho prostriedku: Kyslá, alkalická alebo oxidačná varianta v závislosti od povlaku a materiálu
Dávkovanie a cirkulácia: V uzavretom okruhu (CIP) alebo offline s externou čerpadlom
Doba pôsobenia: V závislosti od hrúbky povrchovej vrstvy medzi 30 minútami a niekoľkými hodinami.
Preplachovanie: VE vodou alebo dechlorovanou vodou s regulovanou teplotou, až kým sa neodstránia zvyšky chemikálií.
Neutralizácia: V prípade potreby pred vypustením do odpadových vôd
Dodatočná úprava: napr. inhibítormi korózie alebo biocídmi
Ako často by sa malo čistenie vykonávať?
Intervaly čistenia závisia vo veľkej miere od typu zariadenia, kvality vody, zaťaženia a normatívnych požiadaviek.
Proaktívne čistenie je nákladovo efektívnejšie ako reakcia na úplné výpadky.
Odporúčané intervaly:
Chladiace okruhy: minimálne 1–2 × ročne alebo pri strate ΔT >2 K resp. zvýšení tlaku o >0,5 bar
Kotlové zariadenia: pri tvorbe kotlového kameňa >0,5 mm alebo bahna obsahujúceho magnetit >200 mg/l
RO/membránové zariadenia: pri SDI >5 alebo zvýšení ΔP o >15 %
Systémy diaľkového vykurovania: pri hodnotách železa >1 mg/l alebo viditeľnom množstve bahna
Potravinárske/farmaceutické zariadenia: podľa plánu HACCP/GMP, často týždenne až mesačne
Tip: Častosť čistenia je možné optimalizovať prostredníctvom online monitorovania rozdielového tlaku, rozdielu teplôt a počtu baktérií.
Aké regulačné požiadavky je potrebné dodržiavať pri čistení?
Chemické čistenie vo vodných systémoch musí spĺňať zákonné, technické a odvetvové predpisy:
VDI 2047 / 42. BImSchV: Hygiena v odparovacích chladiacich zariadeniach – biofilm a legionely musia byť kontrolované
VDI 2035: Kotly a zariadenia na ohrev teplej vody – absencia usadenín je nevyhnutná pre energetickú účinnosť
DGRL (smernica o tlakových zariadeniach): Chemické ošetrenie nesmie poškodiť tlakové zariadenia.
WHG / TA Luft: Vypúšťanie oplachovej vody len po neutralizácii a schválení
Potravinársky a farmaceutický priemysel: Používajte čistiace prostriedky v súlade s HACCP, GMP a FDA.
Membránové zariadenia: Dodržiavajte pokyny výrobcu, aby ste si zachovali záruku.
Ako sa zabezpečí, aby čistenie nepoškodilo materiál zariadenia?
Ochrana materiálov zariadení je kľúčovou témou v chemickom čistení. ALMA AQUA preto zohľadňuje:
Analýza materiálov – Aké kovy, plasty alebo povlaky sú použité?
Temperaturverträglichkeit – Viele Werkstoffe haben Temperaturgrenzen, z. B. Aluminium <60 °C bei Säurereinigung.
Tolerancia pH rozsahu – materiály ako meď alebo mosadz sú citlivé na silne kyslé alebo zásadité prostredie.
Prídavok inhibítora – Naše čistiace prostriedky obsahujú inhibítory na ochranu kovov, ktoré počas čistenia vytvárajú dočasnú pasívnu vrstvu.
Neutralizačný krok – Po čistení sa systém nastaví na neutrálne pH, aby sa zabránilo ďalšej korózii.
Praktický príklad:
Pri čistení doskového výmenníka tepla s titánovými doskami sa použil špeciálny inhibítorom stabilizovaný čistič na báze kyseliny citrónovej, aby sa odstránil vápenatý povlak aj biofilm bez poškodenia titánu alebo tesnení.
Je možné kombinovať čistenie a dezinfekciu?
Áno – často to má dokonca zmysel.
Príklad: Alkalický čistiaci prostriedok s povrchovo aktívnymi látkami rozpúšťa biofilm, následne sa vykoná dodatočná úprava oxidačným biocídom, aby sa zničili zostávajúce baktérie.
Pre membránové zariadenia ponúkame aj produkty 2 v 1, ktoré umožňujú čistenie a dezinfekciu v jednom kroku.
Aké výhody ponúka predchádzajúca analýza povrchu?
Analýza povrchovej úpravy je často rozhodujúcim faktorom medzi úspechom a neúspechom čistenia.
Bez analýzy sa často zvolí neoptimálny čistiaci prostriedok, čo môže viesť k neúplnému odstráneniu nečistôt alebo poškodeniu materiálu.
Výhody analýzy povrchovej úpravy:
Identifikácia typu povrchu: minerálny, organický, biologický alebo zmiešaný povrch
Optimalizácia chemických vlastností: výber účinných látok, rozsah pH a teplota
Predchádzanie nesprávnemu chemickému zloženiu: napr. použitie kyseliny na biofilm → žiadny účinok
Optimalizácia zariadení: závery týkajúce sa chemického zloženia vody, dávkovacích bodov a prevádzkového režimu
Analytické metódy:
Mikroskopia (svetelná a rastrová elektrónová mikroskopia)
Röntgenová fluorescenčná analýza (RFA) na stanovenie prvkov
Termogravimetria (TGA) na rozdelenie organických/minerálnych látok
Praktický príklad:
V chladiacom okruhu extrudéra plastov bola analýzou usadenín zistená prítomnosť zmesi usadenín fosforečnanu vápenatého. Namiesto štandardného čistenia kyselinou bolo vykonané cielené čistenie chelátmi – s 100 % odstránením usadenín a bez poškodenia materiálu.
Ako funguje optimálne čistenie CIP (Cleaning in Place) v membránových zariadeniach?
Čistenie CIP (Cleaning in Place) je štandardný postup na obnovenie výkonnosti membránových zariadení, ako sú reverzná osmóza (RO), nanofiltrácia (NF), ultrafiltrácia (UF) alebo mikrofiltrácia (MF).
Cieľ:
Odstraňovanie usadenín (organických, biologických, minerálnych)
Obnovenie prietoku permeátu
Zníženie diferenčného tlaku (ΔP)
Predĺženie životnosti membrány
Optimálny postup:
Analýza výkonových údajov (priepustnosť permeátu, ΔP, zadržiavanie soli) → Výber vhodného čistiaceho prostriedku
Výber chemikálií podľa typu povrchu:
Kyslé čistiace prostriedky na vápenaté usadeniny, oxidy kovov, silikáty
Alkalické čistiace prostriedky na organické znečistenie, biofilm, mastnotu
Čistiace prostriedky bez oxidácie (pre polyamidové membrány, pretože chlór spôsobuje poškodenie)
Príprava: Prepláchnutie permeátom alebo deionizovanou vodou, kontrola teploty (zvyčajne 25–35 °C)
Fáza cirkulácie: 30–60 minút na jeden okruh, zmeňte smer toku, aby sa mechanicky uvoľnili usadeniny.
Fáza pôsobenia: Nechajte roztok pôsobiť 30–60 minút.
Doplňovanie: Permeátom alebo deionizovanou vodou, až kým sa vodivosť v oplachovej vode ustáli.
Dokumentácia: Spotreba chemikálií, namerané hodnoty, čistiaci účinok
Tip:
Pravidelné čistenie CIP pred dosiahnutím kritických hraničných hodnôt (napr. nárast ΔP >15 %, strata prietoku >10 %) výrazne zvyšuje životnosť membrán a trvalo znižuje biologické znečistenie.
Ako možno trvalo odstrániť kontamináciu legionelami prostredníctvom čistenia a dezinfekcie?
Legionely sú baktérie žijúce vo vode, ktoré sa usadzujú v biofilmoch a pri tvorbe aerosólu (napr. v chladiacich vežiach alebo mokrých odlučovačoch) môžu spôsobiť legionelózu.
Čistá dezinfekcia často nestačí, pretože biofilmy pôsobia ako ochranná vrstva.
Udržateľný prístup:
Analýza príčin: vzorky vody, stanovenie počtu baktérií, meranie biofilmu, analýza prúdenia (identifikácia mŕtvych zón)
Mechanické a chemické odstraňovanie biofilmu:
Alkalické čistiace prostriedky s povrchovo aktívnymi látkami na rozbitie matice biofilmu
Následná oxidačná dezinfekcia (napr. kyselina peroxooctová, chlór, chlórdioxid)
Plánovanie šokovej dezinfekcie:
Dávkovanie vo zvýšenej koncentrácii po obmedzenú dobu
Oběh a úplné pretečenie všetkých častí zariadenia
Dodržiavanie kontaktného času podľa VDI 2047 / 42. BImSchV
Následná kontrola: stanovenie počtu baktérií, PCR analýza špecifická pre legionely
Dlhodobá prevencia:
Neustále dávkovanie biocídov v nízkej koncentrácii
Úpravy povrchu, zabránenie vzniku mŕtvych zón
Pravidelné analýzy povrchových nánosov a biofilmu
Praktický príklad:
V chladiacej veži s opakovaným výskytom legionelov sa pomocou dvojstupňového čistenia (alkalického + oxidačného) a následného nepretržitého programu s použitím biocídov podarilo trvalo udržať kontamináciu baktériami pod limitnými hodnotami – zdokumentované podľa požiadaviek VDI 2047 list 2.
Potrebujete technické poradenstvo? Pošlite nám žiadosť!

